Kopač kanálov

Niežeby som očakával, že budete vedieť, aký to bol pocit, keď som na MTV prvýkrát videl Anarchy in the UK. Vedieť to, koniec-koncov, nemáte skade, lebo ten pocit bol môj a iba môj. Iste, odvíjať nejaké hodnoty od Sex Pistols nie je najlepší nápad, lenže, našťastie, keď máte, čo ja viem, dvanásť rokov, žiadne hodnoty vám ani odvíjať nenapadne. Od ničoho. Čiže mám dvanásť rokov, nachádzam sa práve na lyžiarskom a tí odvážnejší sa po večeroch pohrávajú s alkoholom. My menej odvážni s nožom z Teleshoppingu, v ktorého rúčke má byť ukryté všetko, čo by som potreboval na prežitie, ak by som nejakou náhodou bol opusteným vojakom cudzineckej légie v konžskej džungli. Nebol som a to bolo aj dobre, lebo, ako sa ukázalo, po polhodine sa celý nôž rozpadol, zápalky polámali, háčik na ryby odletel a lieh z kompasu rozlial. Skoro celé topanky, kabelky, plavky, tricka, tenisky a sportove oblecenie vtedy tvorili flanelky, lebo Kurt Cobain bol necelý rok po smrti. Zdá sa, že významnú časť oblečenia tvoria aj teraz, lenže vtedy v tom bol aspoň nejaký malý dvanásťročný protest, zatiaľ čo teraz je to regulérna súčasť módneho mainstreamu. Čo zároveň je zrejme aj dôvod, prečo stojí od päťdesiat eur hore. V hentých časoch by toľko za flanelku nedal nikto, najmä preto, že päťdesiat eur bola asi tak štvrtina pomerne slušného platu. Moja košeľa, lebo som jednu samozrejme mal, bola zeleno-čierna a trochu priveľká, lebo sa myslelo aj na to, že v dohľadnej dobe budem pubertálne rásť, čo som aj vykonal. Ušila mi ju babka a ja som ju nosil, lebo bola jediným symbolom protestu mojej mladej osobnosti túžiacej po sebavyjadrení. Skombinovať ju s ružovými oteplovačkami, ktoré som na lyžiarskom mal tiež, bol trochu problém, lenže mladý rebel sa prejavuje aj tým, že kašle na konvencie a ja som na ne teda kašľal. A kombinoval, hoci musím sa priznať, cestou z izby na večeru, po starých vŕzgajúcich schodoch, som sa vo veľkom zrkadle obzeral. Aj rebel totiž musí vyzerať dobre. Ďalšie dve veci, ktoré sa stali: posledný večer som posledný slaďák odtancoval s Vierkou a potom sme sa ďalej úspešne jeden druhého hanbili. Rok a pol sme sa na chodbe pozdravili, ak sme sa stretli (aj keď tie stretnutia boli skôr také zmätočné, chápete, ja hlava dole, ona hlava dole, ja čau, ona čau a čo najrýchlejšie zmiznúť), potom sa škola skončila a nemyslím si, že by sme sa boli ešte niekedy stretli. Srbe na vrbe, napísal pod jeden z nich nejaký Chorvát. Tá flanelka sa mojej babke nikdy nepáčila. Nevyrástol som tak, ako sa predpokladalo, takže bola vždy pridlhá a priširoká, čiže podľa mňa presne taká, aká mala byť (nezabúdajte na rebéliu). Podľa nej bola nemiestna, ale to len v prípade ak nechceme povedať, že hádam priam vulgárna, presne ako asi tisíc iných vecí počas nasledujúcich pätnástich rokov. Nikdy som nemal vlasy primerane učasené ani primerane dlhé, nohavice vždy prinízko a priširoké a keď som konečne začal zarastať, ani oholený som nikdy nebol poriadne. O desať rokov neskôr, niekedy vtedy, keď mi babka v rámci snahy skutlúrniť ma nažehlila na kapsáčoch puky, doma bola aj mikina a bunda Lonsdale. Bolo to, akože si pamätám, neskoré popoludnie letného dňa, ktoré sme s mojou vtedajšou priateľkou trávili pozvoľným popíjaním piva v mierne podpriemernom cocktail bare v Banskej Bystrici. Sedeli sme pri otvorenom okne, cez ktoré prenikali horúce lúče letného slnka, presvitali cez cigaretový dym a dávali celej tej atmosfére taký ten príjemný nádych francúzskeho filmu zo šesťdesiatych rokov. Nikdy som žiaden nevidel, ale takto si ho predstavujem. Ako vravím, pili sme pivo a už sme sa celkom tak aj ňuňuňu, chápete, ale len do chvíle, kedy do miestnosti vbehlo tvrdé jadro fanúšikov bystrickej Dukly, ktorí sa práve vracali z futbalu. Celú miestnosť zahádzali pivovými pohármi a petardami, rozbili zopár hláv a odišli. Mnohí z nich mali mikiny Lonsdale a ja som si tú svoju už nikdy neobliekol. Niežeby to babka postrehla. Univerzálny čierny sveter je jednou z kľúčových vecí v živote chlapa. Je to ďalší krok už nie v dospievaní ale priamo v dospelosti, posunutie sa na inú úroveň, z ktorej už nie je cesty späť. Univerzálny čierny sveter je dôležitý a nesmierne praktický, lebo sa ku všetkému hodí, netreba ho príliš žehliť a zašpiniť ho tak, aby na ňom bolo vidieť nejaké fľaky, je prakticky nemožné. Presne preto si ho chlapi aj kupujú. Nemajú v ňom vyzerať dobre a už vôbec nie sexy, má len splniť svoju úlohu, ktorou je poskytnúť oblečenie, ktoré nikoho neurazí, nepôsobí absolútne žiadnym dojmom a poslúži na každú príležitosť. Existuje, pravda, podstatná skupina mojich rovesníkov, ktorí si kupujú skôr autá alebo byty, ale ja som sa práve teraz dostal k prvému univerzálnemu čiernemu svetru. Okrem toho dokážem prezliecť posteľ za päť minút. Babka by mala radosť.